Preneste sa na chvíľku spolu s nami do našej indiánskej dediny uprostred krásnych slovenských hôr, v srdci našej najdrahšej prérie…

Prečítajte si, ako prebieha náš typický indiánsky deň v tábore!

Ráno

V podvedomí počuješ jemné bubnovanie. Pomaly cítiš, ako sa mrvíš v spacáku a prekvapene zisťuješ, že si – v tábore! Bubnovanie sa pomaly zosilňuje a ty sedíš na posteli a pozeráš na ostatné výbuchy na hlavách osadenstva v teepee, ich šikmé rozospaté očičká a chechtáš sa na vedúcom – Dunivom Hromovi, ako si ňuchá včerajšie ponožky a lapá po dychu… Cez otvor v teepee nakúka slnko dnu a vonku sa zbieha celý tábor na „Wataho“ – pieseň k východu slnka. Pomaly aj ty vylezieš von, potkýňajúc sa o nezaviazané šnúrky a uprostred táborového osadenstva, ktorých voláme „ľudia – lakota“ žmúriš do slnka – „tam je vraj východ“ – a nechávaš zvyšok tábora spievať Wá-ta-hó, ta-hó… Keď už spievame pesničku ôsmy krát, pričom Dunivý Hrom a Wablushka Petah šialene poskakujú a tancujú a Vietor bubnuje, spievajú už všetci a vidíš ako sa atmosféra topí a ľudia z Kmeňa „Rozprávačov Príbehov“ vítajú nový deň na prérii!​

Šťuchancami a chechtancami sa vrátiš aj zo zvyškom osadenstva naspäť do teepee, kde v kufri, čo ti mama zbalila vyhrabeš kefku a pastu a vyberieš sa na púť k umyvárkam. Časť osadenstva túto akciu ignoruje, pretože: „zuby sa umývajú až po raňajkách!“ a tieto dva zubo-umývacie tábory ešte nenašli u nás mier, a tak sú žľaby poloprázdne. Nejaký „intetent“ pumpuje a voda strieka všade naokolo „☺ aspoň mi opláchlo aj brucho! – vyzeralo od včera, že to potrebuje!“

S kefkou vo vrecku prídeš na raňajky, kde ešte čakáme na posledných „ľudí“ a potom dá Wablushka Petah minútku ticha. „Prajeme si Dobrú Chuť!“

Sedíš pri stole Včielky. Sú tam deti rôzneho veku, pretože všetky stoly sú pomiešané a pomaličky si začneš obzerať svoj rožtek „Omazaný Omazánkou“ a sleduješ ako sa vedľa pri stole strašne rehocú „veľké baby“, ktoré už kujú pikle na doobedňajšiu aktivitu.

Počas raňajok už vedúci začnú chodiť po jedálni a začínajú si pripravovať veci na doobedňajšie aktivity. Keď sa už väčšina táborníkov do sýtosti „natlačila“ všetkým možným, čo bolo na stoloch, začnú sa jednotliví vedúci predstavovať a prezentovať svoju aktivitu na doobedie. Poniektorí šaškujú a poskakujú a siahodlho rozprávajú, čo sa bude diať, a poniektorí len ohlásia, že: „stretneme sa tamto pri stromeeee??!!…“.

A tak sa po dobrých a dlhých raňajkách, rannej hygiene, rozcvičke a prezentácii doobedňajších aktivít, môžeš isť prezliecť a prezuť a spolu s ostatnými vyraziť na svoju obľúbenú aktivitu!!!

Obed

Keď príde ten správny čas – indiánsky čas – a skončia sa aktivity, vrátia sa všetci osadníci do tábora. Väčšinou to znamená, že tábor má asi hodinku do obeda a tak sa môžeš ísť osprchovať, alebo len tak kvasiť v teepku s kamošmi. Uprostred tábora strážia tábor Bobri (IVZ) a tak ich môžete ísť trošku ponaťahovať a podobiedzať, nech prezradia, čo sa dialo na iných aktivitách, alebo čo bude poobede. Keď znovu zaznie bubon, je čas obeda a všetci sa nahrnú do jedálne… Po minútke ticha sa pustíte do chutného jedla, všade je šum a vrava, všetci preberajú, čo sa kde dialo na ranných aktivitách.

Keď už všetci pomaly dojedajú, znovu prehovoria náčelníci a porozprávajú, čo sa udialo doobeda v tábore a čo nás čaká poobede.

Dnes poobede – už to tak vyzerá – zahliadli stopári (asi Bobri) na lúke pod táborom stopy bizónov a tak nemáme na čo čakať a pôjdeme im po stope, pozrieť sa na nich zblízka! Ale predtým ešte máme odpočinok a olovrant, takže máme kedy ešte zastrúhať oštep a namaľovať sa pred výpravou rodovými znakmi.

Počas odpočinku zopár ľudí spí, zopár počúva v tieni rozprávky, poniektorí nezničiteľní hrajú tetherball a poniektorí sa len tak ponevierajú aj s Dunivým Hromom popod kríčky a obhrýzajú malinčie. Po odpočinku a olovrante sa tábor rozdelí podľa rodov a jednotlivé skupiny sa vyberú po rôznych stopách tromi smermi hľadať vytúžené bizóny. Stopy nájdete rýchlo, ale povláčia vás po kríkoch a hájoch, po lúke a lese. Na chvíľku sa stopa úplne stratí a musíte sa vrátiť a dôkladne sliediť na všetky strany. Keď ju nakoniec znovu nájdete, dovedie vás do cieľa, tam kde predtým stopári videli bizóny. Bohužiaľ, z bizóna tam už však ostal iba kakanček a odkaz od šamana Hadieho Oka!

„Bojovníci a švárne devy, ste dobrí stopári, ale oči Vám zaslepil hlad, ale hlavne Dvojitá Tvár, pretože bizóny, ktoré tu videli vaši stopári, boli iba kojoti Dvojitej Tváre (nášho odvekého nepriateľa) a on Vás takto pomiatol, aby Vám mohol z tábora ukradnúť vaše Wakany (posvätné predmety). Utekajte rýchlo naspäť do tábora, či toho lotra ešte chytíte a ak nie, pripravte sa na noc na cestu do jeho skrýše, kde iba tým najudatnejším, ktorí prídu na koniec cesty, vydá naspäť jeho Wakan!!! Howgh!“

A tak sa rýchlo všetci vrátite do tábora, ale po Dvojitej Tvári ani stopy. Akurát Wablushka Petah a pár Bobrov sladko spia uprostred tábora medzi teepee. Je jasné že ich niekto uspal, lebo ani po tom, čo im celý tábor poskákal po bruchu sa im veľmi nechcelo zobudiť. A tak sme museli uznať porážku, a započítať „coup“ (víťazný šťuch) Dvojitej Tvári.

Ale ak si Dvojitá Tvár myslí, že to je všetko, tak sa veľmi mýli, pretože dnes v noci za ňou pôjde 100 mokasínov a 100 rúk, sliediť bude 100 očí a počúvať 100 uší. A tak všetci veríme, že jediné, čo jej ostane, je vydať lup a utiecť do bažín na opačnom konci prérie, tam sa hanbiť a plakať a pojedať šušne tak ako to vždy robí!!

Večer

Po obedňajšom stopovaní si vychutnáme hodinku oddychu pred večerou. Časť tábora sa znovu umývala, prala a čvachtala pri umyvárkach, keď prišla tá správa.

Náčelníci rozhodli, že počkáme do zotmenia, vyčkáme na signál od Hadieho Oka a potom vyrazíme po ceste do údolia, do nory Kojotov a Dvojitej Tváre. A tak si spokojne papkáme pri stole po tom, čo dal WablushkaPetah minútku ticha a pripravujeme sa na „Malý Snem“. Malý snem sa začne ešte za svetla. Na lúke sa rozhorí voňavý ohník, ľudia sedia naokolo, náčelníci prehovoria a rozdajú úlohy na nočnú výpravu. Skupiny sa rozdelia podľa rodov a všetci sú už v napätí, ako to celé dopadne.

Wablushka a Vietor ešte niečo zanôtia na gitare, ale v diaľke už vidíme signál Hadieho Oka a vieme, že prišiel náš čas!

Noc

Vyzbrojený odvahou a rýchlosťou, obklopený super chalanmi a ešte viac super babami, vidíš ako sa Dunivý Hrom neohrozene vyberá do tmy a vaša malá prepadová skupinka ide nebojácne za ním. Počuješ síce ako niekomu cvakajú zuby od strachu :D, ale vieš, že sa niet čoho báť, a že Dvojitej Tvári sme už neraz vyprášili kožuch a tak to bude aj teraz. Možno! Z lesa počuješ zvuky prvej skupinky. Sú tam počuť výkriky, ale aj smiech. Vo vašej skupinke vládne nervozita, ale predsa sa nebudeš báť! Nieto ešte pred babami!!!

Prišiel ten okamih a Dunivý Hrom ti dáva signál. Je rad na tebe. Máte vyraziť po cestičke za svetlom, kde na konci čaká dúpä s tvojím Wakanom. Máš na to?

Či na to máš sa dozvieš toto leto na prérii, tam kde vonia horská tráva a šumí les. Kde sa príbehy ševelia len tak pomedzi ľudí a kde má každý možnosť skúsiť, aké je to krásne táboriť v lete uprostred prérie.

Po nočnej hre tíško tábor zaspáva a z teepee je ešte sem tam počuť vzrušený šepot a diskusiu o tom, čo celý deň bolo. Vedúci a náčelníci chodia s gitarou a bubnom po tábore a tíško hrajú uspávanku – Indiánsku pieseň lásky. Dva krát, trikrát, päťkrát, desaťkrát….. Dobrú noc priatelia! Nech Vám znie „Watanay“ (indiánska pesnička), nech vás vedie na ceste do ríše snov… dovidenia ráno…